piatok, 7. septembra 2012

Beata Novomeská: Erich Fromm, Umenie milovat, a súčasnosť

V stredu 12.9.2012 o 17:00
sa budeme rozprávať
s Beatou Novomeskou
na tému Erich Fromm, Umenie milovat, a súčasnosť

Meno Ericha Fromma nie je určite slovenskému čitateľovi, zaujímajúcemu sa o vývinové trendy filozofie, sociológie, resp. psychoanalýzy, neznáme. Tento nemecko-americký filozof pochádzajúci z frankfurtskej školy vychádzal najmä z Freudovho psychoanalytického myslenia, kriticky ho však prekonával.
  Niekoľko jeho fundamentálnych prác už v slovenskom preklade vyšlo, aj tento jeho v poradí šiesty titul už vyšiel u nás roku 1966. Ide o Frommovu najpopulárnejšiu prácu, ktorá sa stala medzinárodným bestsellerom a napriek uplynutiu polstoročia od jej vzniku(1956) je zrejmé, že nestratila nič zo svojej aktuálnosti, práve naopak, jej naliehavosť je stále rovnako intenzívna.
  „Láska je najzákladnejšia vášeň, ktorá drží pohromade ľudský rod. Láska je aktívny záujem o život a rast toho, čo milujeme. Láska je jediný spôsob poznávania, ktorý v akte spojenia dáva odpoveď na našu otázku. Láska je aktívny prienik druhou osobou, pri ktorom je moja túžba po poznaní uspokojená spojením.“ Toto všetko a ešte oveľa viac je láska. Nie je novým zistením, že každý túži po láske. Problém je však v tom, že v západnej kultúre sa skutočná láska stala okrajovým javom. Zamieňa ju sentimentalita, túžba vlastniť, konzum.
  V šiestich kapitolkách sa čistou, nepatetickou rečou zmieňuje o rôznych podobách lásky: lásky medzi rodičom a dieťaťom, lásky erotickej, bratskej (všeľudskej) lásky, sebalásky až po lásku k Bohu. Využíva pritom podnety zo židovsko-kresťanskej tradície, filozoficko-etických konceptov (Spinoza, Marx), psychoanalytických štúdií (Freud, Sullivan), ako aj východných náuk. Popri skúmaní lásky sa zmieňuje aj o dôsledkoch, ktoré nedostatok lásky, alebo jej nesprávne chápanie, môžu spôsobiť. Neurózy, opakovanie nesprávnych schém podľa vzoru rodičov, vplyvy nesprávnej rodičovskej „lásky“, nesprávny prístup k vlastnej osobe, to všetko môže zapríčiniť rôzne odchýlky od šťastného spolunažívania jednotlivca, čo má dopad na partnerský zväzok, rodinu i širšie na spoločnosť. V súvislosti s tým sa triezvo pozerá aj na problémy feminizmu, homosexuality, či „odchýlok“, ako sú sadizmus a masochizmus. Na vývine našej civilizácie, najmä na vývine rôznych typov spoločností a náboženstiev posudzuje siahodlhé dôsledky odlišnosti dvoch základných typov prapôvodnej, archetypálnej lásky- materinskej a otcovskej.
  Erich Fromm nám svojou útlou, no veľmi múdrou knižkou ukazuje, že láska je umenie ako každé iné - nie je nám prirodzene daná, a preto sa jej treba učiť, cibriť sa v schopnosti milovať. Cesta od lásky k druhému vedie pritom od zvládnutia prvého predpokladu - treba sa naučiť milovať sám seba.
Videozaznam

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára