Na Olympe sa zhovárali bohovia. V kaviarni Olympia sa zhovárali ľudia aj o svojich skúsenostiach aj o svojich plánoch.
Kaviareň Olympia nám koncom 2012 zavreli ale dialógy občanov pokračujú každú stredu od 18:00 v Komunitnom Centre Generácií (KGC) v YMCA Bratislava,
Karpatská 2, 1. poschodie KGC č. dverí 142
Rembrandtov obraz Aristoteles premýšľa nad Homérovou bustou, z roku 1653, znazornuje prepojenie poezie - Homer, filozofie - Aristoteles a moci - Alexander Macedonsky (medailova retaz) prostrednictvom slova -logos, reci a jazyka.
Video zaznamy z prednasky
Po prednaske mohol kazdy ucastnik vyjadrit svoje reflexie o vypocutej teme z pohladu svojich skusenosti a plynule sme presli do spolocneho rozhovoru ( dia-logos).
Je v nej reč aj peripetiách Rembrandtovho obrazu "Aristoteles premýšľjúci nad Homérovou bustou" a odpoveď na otázku, ako sa dostal do Metropolitan museum v NY.
Meno Ericha Fromma nie je určite slovenskému čitateľovi, zaujímajúcemu sa o vývinové trendy filozofie, sociológie, resp. psychoanalýzy, neznáme. Tento nemecko-americký filozof pochádzajúci z frankfurtskej školy vychádzal najmä z Freudovho psychoanalytického myslenia, kriticky ho však prekonával.
Niekoľko jeho fundamentálnych prác už v slovenskom preklade vyšlo, aj tento jeho v poradí šiesty titul už vyšiel u nás roku 1966. Ide o Frommovu najpopulárnejšiu prácu, ktorá sa stala medzinárodným bestsellerom a napriek uplynutiu polstoročia od jej vzniku(1956) je zrejmé, že nestratila nič zo svojej aktuálnosti, práve naopak, jej naliehavosť je stále rovnako intenzívna.
„Láska je najzákladnejšia vášeň, ktorá drží pohromade ľudský rod. Láska je aktívny záujem o život a rast toho, čo milujeme. Láska je jediný spôsob poznávania, ktorý v akte spojenia dáva odpoveď na našu otázku. Láska je aktívny prienik druhou osobou, pri ktorom je moja túžba po poznaní uspokojená spojením.“ Toto všetko a ešte oveľa viac je láska. Nie je novým zistením, že každý túži po láske. Problém je však v tom, že v západnej kultúre sa skutočná láska stala okrajovým javom. Zamieňa ju sentimentalita, túžba vlastniť, konzum.
V šiestich kapitolkách sa čistou, nepatetickou rečou zmieňuje o rôznych podobách lásky: lásky medzi rodičom a dieťaťom, lásky erotickej, bratskej (všeľudskej) lásky, sebalásky až po lásku k Bohu. Využíva pritom podnety zo židovsko-kresťanskej tradície, filozoficko-etických konceptov (Spinoza, Marx), psychoanalytických štúdií (Freud, Sullivan), ako aj východných náuk. Popri skúmaní lásky sa zmieňuje aj o dôsledkoch, ktoré nedostatok lásky, alebo jej nesprávne chápanie, môžu spôsobiť. Neurózy, opakovanie nesprávnych schém podľa vzoru rodičov, vplyvy nesprávnej rodičovskej „lásky“, nesprávny prístup k vlastnej osobe, to všetko môže zapríčiniť rôzne odchýlky od šťastného spolunažívania jednotlivca, čo má dopad na partnerský zväzok, rodinu i širšie na spoločnosť. V súvislosti s tým sa triezvo pozerá aj na problémy feminizmu, homosexuality, či „odchýlok“, ako sú sadizmus a masochizmus. Na vývine našej civilizácie, najmä na vývine rôznych typov spoločností a náboženstiev posudzuje siahodlhé dôsledky odlišnosti dvoch základných typov prapôvodnej, archetypálnej lásky- materinskej a otcovskej.
Erich Fromm nám svojou útlou, no veľmi múdrou knižkou ukazuje, že láska je umenie ako každé iné - nie je nám prirodzene daná, a preto sa jej treba učiť, cibriť sa v schopnosti milovať. Cesta od lásky k druhému vedie pritom od zvládnutia prvého predpokladu - treba sa naučiť milovať sám seba.
Po uvodnom predstaveni sa pritomnych a ich ocakavani o teme sme si vypoculi prednasku Beaty o strucnom zivotopise Campanelly a o jeho knihe Slnecny stat.
Po prednaske sme sa rozpravali o svojich skusenostiach z pohladu informacii o usporiadani slnecneho statu.
Pocas tohto rozhovoru sme si skusili predstavit model, akym sposobom by sme mohli v sucasnosti vytvorit take prostredie, v ktorom prirodzenym vyberom by sme mohli najst "Metafyzika" , ktory by:
mal najsirsi zaber vedomosti
mal najviac rozvinute cnosti
umiernenost
spravodlivost
statocnost
rozummnost
a mal schopnost najhlbsie vidiet do podstaty veci
Nakoniec sa kazdy mohol vyjadrit, nakolko sa naplnili ocakavania a k uzitocnosti straveneho casu.
Ing. Eugen Stalmašek, švajčiarsky občan slovenského pôvodu. Pred odchodom do zahraničia v roku 1968 pracoval ako výskumný pracovník vo Výskumnom ústave zváračskom v Bratislave. V rokoch 1973 až 1985 pracoval ako inžinier pre riadenie akosti v zürišskej pobočky amerického koncernu General Electric pri výstavbe jadrových elektrární v Európe. Od roku 1985 vedie Stalmašek malú firmu Inginiering Inspection Consulting, ktorá poskytuje služby pri údržbe jadrových elektrární. V roku 1998 spracoval komparatívne národohospodárske štúdie, porovnáva cestu Švajčiarska a iných štátov, najmä Slovenska, v období od polovice minulého storočia.
Program na stredu 6.6.2012 od 17:00 v kaviarni Olympia
Štartujeme projekt Otvor oči Slovensko najmä, aby malo možnosť spoločne sa porozprávať čo najviac ľudí z, a na celom Slovensku.
Hľadáme ľudí z celého Slovenska, ochotných nezištne zdielať svoje skúsenosti formou spoločného, vzájomne vzdelávacieho, rozhovoru, sediac v kruhu všetkých účastníkov, podľa princípov priamej demokracie.
Úvodná téma celoslovenských verejných diskusií v mesiaci JÚN /6.6.-7.6.2012/:
